Vladimír Železný na tému: „Môj život v médiách a politike“

Vladimír Železný na tému: „Môj život v médiách a politike“

Na Business Institute sme pre našich študentov usporiadali blokový modul, ktorého vedenie prijal ďalší významný hosť Business Institutu, profesionál z oblasti českého i svetového mediálneho trhu PhDr. Vladimír Železný. Jeho prednáška sa venovala téme Mediálneho vývoja v ČR a študentom Business Institutu ponúkla mnoho zaujímavých informácií a faktov. Pán doktor Železný zaujal nielen svojím prehľadom mediálneho prostredia, ale nadchol poslucháčov najmä i svojim energickým, charizmatickým a profesionálnym prejavom.

Málo kto o Vás vie, že ste sa narodil v Rusku. Žili ste tam nejakú dobu. Pamätáte si niečo z tohto obdobia?

Takmer nič. Narodil som sa v rodine československého vojaka v zahraničí. Koncom vojny bol otec vážne zranený a bol presunutý do Československa. Takže ešte pred mojimi tretími narodeninami sme sa presťahovali do Prahy. Spomienky sú teda takmer nulové (úsmev).

Aj napriek tomu, máte dnes k Rusku nejaký vzťah?

Určite áno. Myslím si, že k škode tejte zemi sme vplyvom celej rady nepríjemných a truchlivých udalostí zabudli na niektore pozitívne väzby, ktoré napríklad vytvárali vysokú prestíž českého tovaru v Rusku. Veľmi hlúpo sme po nástupe Václava Havla, ktorý vyhlásil, že naša orientácia bude odteraz iná, popretŕhali tieto väzby. A tým sme vypratali trh práve pre tieto „iné“, ktorí sa tam samozrejme okamžite nahrnuli. Vypratali sme trh, kde sa stavali pomníky československým autám – Tatre, vypratali sme trh, na ktorom sme ako prví vyvinuli silon a začali vyrábať silonky a spodná bielizeň z tohto materiálu. Ovládali sme nielen tento trh, ale aj mnoho ďalších – ovládali sme trh a prestíž nášho piva a podobne. Náš dosah bol úplne mimoriadny a my sme bohužiaľ vypratali toto pole. Chápal som, že politická orientácia bola iná, hoci z môjho pohľadu pomerne bezhlavá, čo dokazuje aj regulácia Európskej únie. Ale to neospravedlňuje fakt, že sme sa stiahli z najväčšieho trhu na svete.

To je určite pohľad, ktorý si mnoho ľudí neuvedomí. Keď sa ale zameriame na Váš profesijný život, väčšinu svojho života ste sa pohyboval vo svete médií. Čo Vás v roku 2002 prinútilo k zmene a vstupu do politiky?

Asi vek. V určitú dobu Vám začne pripadať, že už ste úplne na konci, že už ste všetko dokázal a všetko podstatné máte za sebou, a že je to presne ten čas, kedy Vás už nikto nebude podozrievať, že vstupujete do politiky z nejakých zištných dôvodov, ale preto, že chcete zúročiť svoju životnú skúsenosť. Vtedy ma naozaj nenapadlo, že sa po 12 rokoch raz opäť vrátim do tej istej rieky a vstúpim znova do mediálnej oblasti. Ale vtedy mi vstup do politiky pripadal ako múdre rozhodnutie a videl som sám seba už ako múdreho starca (úsmev).

Aké najzaujímavejšie zážitky a skúsenosti ste si odniesol zo svojho pôsobenia ako europoslanec?

Len truchlivé. Po prvé mesto Brusel je veľmi trúchlivé, pretože je veľmi zle funkčne zaistené, neobyčajne zle udržiavané po remeselnej stránke, s veľmi nízkou efektivitou života a prevádzky. Ako druhú tienistú stránku vidím Európsku úniu so svojimi hlúpymi reguláciami a snahou ich zneužívať k veľmi tvrdému konkurenčnému súboju veľkých krajín s menšími. Len som so smútkom sledoval, ako tu vyklízíme jednu pozíciu za druhou, ako miesto tradičnej a najcennejšej obchodné známky, teda plzenského piva, si nechávame vnútiť pivo, ktoré vo svete vôbec nič nikomu nepovie. Plzeň sa skrátka má prekladať ako Pils a to je známe celosvetovo. Sledoval som, ako sme si nechali zlikvidovať celý rad našich výrobkov pomocou reguláciou, ktoré boli presne mierený na to, aby tie výrobky prestali konkurovať nemeckému tovaru. Dnes jeme 52% nemeckého pečiva a chleba vo zmrazenej podobe. My, ktorí sme kedysi boli schopní vyrábať 2,7-krát viac poľnohospodárskych produktov než sme boli schopní zjesť. Boli sme vysoko kvalitným exportérom poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, zatiaľ čo dnes sme čisto dovozcom. To je výsledok nášho vstupu do Európskej únie.

Okrem politiky a mediálneho trhu sa však venujete sa aj literárnej tvorbe. O čom sa vo Vašich knihách môžeme dočítať?

Ja som kníh napísal niekoľko. Jedna z tých posledných sa týka vína a volá sa „Dobré rady milovníka vína“. Je to kniha, ktorá sa kuriózne umiestnila v celosvetovej súťaži Gourmand World Cookbook Awards medzi 4 najúspešnejšími knihami o víne na svete, a za ktorú som dostal v Paríži na slávnostnej ceremónii veľký diplom. Je to kniha, ktorá radí tým, ktorí s vínom začínajú a nemajú hlboké enologické skúsenosti. Táto kniha dobre radí, ako sa s vínom zoznámiť, na čo dávať pozor, do akej pohára si víno liať, ako dlho ho otvoriť pred tým, než ho chceme piť, aké víno je vhodné k akému pokrmu a podobne.

Dalo by sa teda povedať, že je táto Vaša kniha určená širokému spektru čitateľov?

Áno, tomu najširšiemu, aj tým, ktorí o víne vôbec nič nevedia, ale chceli by sa mu začať venovať. Je to pre ľudí, ktorí stoja pred regálom, kde je 400 fliaš a rozhodli sa dať si k jedlu víno namiesto piva. Aj mnoho slovenských pokrmov totiž vyžaduje sprievod vína radšej než piva, napríklad svetlé omáčky ako sviečková, chrenová či kôprová, u ktorých chuť horkého piva úplne vyruší ich smotanovú chuť. Kým keď si k nej dáte víno, napríklad dobré Chardonnay, jej chuť bude výborne podporená.

Teraz ale pôsobíte opátom v médiách. Myslíte si, že Súčasný mediálny trh je Parfemy ovplyvnený politikou?

Ja si myslím, že je ovplyvnený našťastie dvomi protichodnými tendenciami, ktoré sa báječne vyvažujú. Na jednej strane sa investície do médií stáva mimoriadne atraktívnym podnikateľským počinom. Podnikatelia sa dnes často angažujú v politike a politických kruhoch a majú neraz pocit, že keď si zaobstará médiá, budú potom menej zraniteľní a budú môcť niečo ovplyvňovať. To je jedna strana mince a môžeme sa baviť o tom, či vzniká alebo nevzniká mediokracie. Či tzv. Berlusconizace v prípade pána Babiša, ktorý je predsedom vlády a súčasne si vydal veľké mediálne impérium, je regulárny z hľadiska demokratického vývoja. Ja si ale myslím, že to prekvapivo nie je dôležité, pretože medzitým došlo k úžasnému procesu, ktorým je vznik sociálnych sietí. V tom okamihu, aj keď niekto vlastní akýkoľvek denník, nemá možnosť ho akokoľvek ovplyvňovať. Keďže tento vplyv bude rovnako okamžite zmazaný obrovskú, absolútne nekontrolovateľnú masou názorov, ktoré majú možnosť demokraticky sa prejaviť. Vymieňať si pohľady na vec, navzájom sa blogovať, dopĺňať sa, diskutovať, popierať. Ak dnes niekto vlastní denník alebo televízii a domnieva sa, že tým má monopol na určitú informáciu, tak to tak dávno nie je. Tento úžasný demokratický vývoj dokonale vyvážil akúkoľvek potenciálnu berlusconizaci.

V súčasnosti ste generálnym riaditeľom TV Barrandov. Ako hodnotíte úspech tejto televízie? Má medzi súčasnou záplavou nových kanálov šancu na výraznejší úspech?

Zatiaľ sa nemáme bohužiaľ príliš čím chváliť. Doterajší päťročný vývoj televízia Barrandov nebol príliš povzbudivý. Tento projekt obnášal pomerne veľkú finančnú investíciu, ale priniesol veľmi nízky share, teda divácky podiel. Neznamená to, že by tu nebol potenciál, ale Barrandov je znevýhodnený jednou zo skutočností, ktorá je typická pre dnešný televízny trh. Približne pred 10 rokmi, v čase pred digitalizáciou, stála jedna televízia proti druhej, napríklad Nova proti Prime, či Nova proti Českej televízii. Spravidla išlo o súboj jedného proti jednému. Dnes súťaží celej skupiny kanálov. To znamená, že existuje jeden základný kanál, ktorý je obklopený radom ďalších, ako sú Cinema, Fanda, Smíchov a podobne. Tieto kanály sú väčšinou špecializované, napríklad na zábavu, šport, ženy, varenie a tak ďalej. Keď dnes máte len jednu televíziu, môžete napríklad stanoviť stredu ako „deň pre mužov“, teoreticky. A budete vysielať programy, filmy a seriály, ktoré by túto skupinu mohli zaujímať. Váš konkurent už ale proti Vám neútočia tak, že by sa Vám postavil sám so svojou centrálnou stanicou, ale pošle proti Vám tento malý kanál, ktorý je na danú skupinu špecializovaný. A ten Vám priamo konkuruje, zatiaľ čo jeho domovská plnoformátová televízie naďalej pokračuje v činnosti a sústredí sa sama na seba. To je pre televíziu, ktorá existuje osamotene, veľmi obtiažna konkurenčné situácie. Barrandov si navyše nemôže zaobstarať takúto menšie stanicu, pretože je tu reštriktívne veľmi vysoký náklad na šírenie signálu. V tom okamihu je potrebné čakať, až dosiahne napríklad 10% diváckeho podielu, aby bola schopná toto finančne zvládnuť. Potom sa konkurenčná situácia oveľa viac vyrovná oproti súčasnému stavu.

Moja posledná otázka sa týka súčasného trendu, predovšetkým mladých ľudí, ktorí hľadajú všetko, čo ich zaujíma, prednostne na internete. Mnohí dnes televízii už vôbec nemajú a do svojich domácností si ju neobstarávajú. Nebojíte sa, že tento biznis raz úplne zomrie?

Nie, nebojím. Ale to by bola téma na celý ďalší rozhovor (úsmev)