Jindřich Král na tému “Rekodifikácia súkromného práva 2014”

Business Institut pripravil v spolupráci s poprednou advokátskou kanceláriou Glatzová & Co. pre svojich študentov a absolventov odbornú prednášku s názvom „Obchodné spoločnosti podľa novej právnej úpravy“.

Business Institut pripravil v spolupráci s poprednou advokátskou kanceláriou Glatzová & Co. pre svojich študentov a absolventov odbornú prednášku s názvom „Obchodné spoločnosti podľa novej právnej úpravy“.

Mgr. Jindřich Král je partnerom advokátskej kancelárie Glatzová & Co. V roku 2002 úspešne absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Okrem toho študoval tiež v Marburgu na Philipps-Universität Marburg. Vo svojej praxi sa zameriava na fúzie a akvizície, reštrukturalizácie, právo obchodných spoločností a energetiku. Podľa The Legal 500 bol ocenený ako odporúčaný právnik v oblasti fúzií a akvizícií pre rok 2012. Henrich Kráľ hovorí anglicky a nemecky, jeho obľúbeným prípadom sa stáva každý, kde je klient spokojný, sám o sebe tvrdí, že má veľkú výdrž a jeho mottom je skúsiť najskôr všetko po dobrom.

Od 1. 1. 2014 došlo k zásadnej zmene v oblasti súkromného práva (NOZ a ZOK). Mnoho predpisov sa zrušilo a bolo včlenených do týchto právnych predpisov, súčasne vznikli nové právne predpisy. Vnímate túto zmenu pozitívne, alebo ste k novej právnej úprave skôr skeptický?

Zmenu vnímam v zásade pozitívne, v konečnom dôsledku je to podľa môjho krok správnym smerom. Cesta neustálych novelizácií občianskeho zákonníka, ktorý vznikol v čase, keď súkromné vlastníctvo bolo čosi nevhodné a súkromné podnikanie bolo prakticky vylúčené, určite nebola lepšia. Dvojkoľajnosť súkromného práva v režime občianskeho a obchodného zákonníka bola neefektívna. Je teda dobre, že teraz máme jeden spoločný, konzistentný súkromnoprávny kódex. Ako veľmi pozitívne vnímam aj výrazne viac slobody (možností odchýliť sa od zákona, resp. vybrať si z viacerých možností) pri zriaďovaní a správe obchodných spoločností. Nepríjemné je množstvo nedotiahnutých a nedomyslených ustanovení a vzťahov medzi nimi, nedostatočná bola a je podľa môjho informovanosť odbornej i laickej verejnosti o novom práve a veľkým otáznikom je, aký výklad nových zákonov prevládne, výsledok leží z prevažnej časti na súdoch. Jednoznačne pozitívny efekt bude nová právna úprava mať až o niekoľko rokov, kedy sa podarí nedostatky odstrániť alebo preklenúť výkladom. Dovtedy sa budeme s novým právom často trápiť a prať, ale tak to už v mladosti (aj pri právnych predpisoch) býva.

Súčasne čo považujete za najviac prelomovú zmenu, ktorá od 1. 1. 2014 v našom právnom poriadku nastala?

Jednoznačne väčšiu slobodu v utváraní súkromnoprávnych vzťahov, výrazne menej zákazov a príkazov, menej formalít, menej absolútnej neplatnosti, dôraz na obsah dohody strán, vôľu účastníkov právnych vzťahov. Tieto výhody samozrejme želajú skôr pripraveným, nie tým, ktorí svoje práva (a práva druhej strany) nepoznajú.

Ak by sme sa venovali obchodnému právu, aké hlavné zmeny v tejto oblasti prebehli?

Formálne došlo k zániku obchodného zákonníka; úprava obchodných spoločností sa presunula do zákona o obchodných korporáciách, zmluvné právo prevzal do značnej miery nový občiansky zákonník a úprava obchodného registra sa pridružila k úprave verejných registrov v samostatnom zákone.

Aké nové povinnosti prináša úprava zákona pre spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti?

Niekoľko ich nájdeme, napr. zakladateľské dokumenty musia obsiahnuť niekoľko nových náležitostí, akciové spoločnosti sú povinné zriadiť si internetové stránky a umiestniť na nich údaje o spoločnosti a správa o vzťahoch medzi prepojenými osobami tiež vyžaduje niektoré nové údaje. Celkovo však nový zákon prináša jednoznačne viac možností a práv ako povinností.

Aké sú nové riziká členov štatutárnych orgánov?

Na jednej strane nie sú štatutárne orgány/ich členovia viazaní radom obmedzení, ktoré obsahoval obchodný zákonník av tom sa ich profesijný život uľahčí. Len čo však dôjde k úpadku spoločnosti, je zle: hrozí vrátenie odmeny za posledné dva roky av prípade, že členovia orgánu nerobili všetko potrebné na odvrátenie úpadku, aj osobné ručenie za záväzky spoločnosti voči jej veriteľom.

Ako sa zmenili koncernové vzťahy podľa zákona o obchodných korporáciách?

Došlo k zrušeniu zmluvného koncernu a priblíženiu faktického koncernu realite, tj zákon už pripúšťa, že v koncerne môže dochádzať k zásahom do obchodného vedenia zo strany riadiacej osoby a že sa členovia koncernu voči sebe nemusia správať ako cudzí. Mám však obavu, že pre nedostatok prepojenia s daňovými predpismi a zažitú prax nebude nová úprava aspoň spočiatku plne využívaná.

Dotkli sa zmeny aj podielov na zisku a limitov pre ich vyplácanie?

Základné princípy vyplácania podielov na zisku zostali zachované. Odpadla ale povinnosť udržiavať rezervný fond a zisk je možné napr. vyplácať aj v nepeňažnej forme. Ako praktickú vnímam možnosť výplaty zálohy na zisk (najmä s ohľadom na podľa môjho názoru veľmi nepraktický a diskutabilný judikát NS SR, podľa ktorého nemožno vyplácať dividendu v druhej polovici hospodárskeho roka).

Aké sú lehoty a limity na prispôsobenie týmto zmenám?

Do 1.7.2014 je potrebné prispôsobiť zakladateľské dokumenty zákonu o obchodných korporáciách a založiť ich do zbierky listín na registrových súdoch. V tej istej lehote je potrebné prispôsobiť novej úprave zmluvy o výkone funkcie. Do konca roku 2015 je možné podriadiť rozhodnutím valného zhromaždenia aj úpravu práv a povinností ZOKu, čo len odporúčam.

Je niečo, na čo by sa mali podnikatelia zamerať alebo si dať pozor?

Okrem vyššie spomínanej úpravy zakladateľských dokumentov a zmlúv o výkone funkcie je potrebné zrevidovať a upraviť vzorové zmluvy, ktoré podnikatelia používajú.

Ubehol pomerne krátky čas od účinnosti ZOK, ale mohli by ste z pozície svojej praxe zhodnotiť súčasnú situáciu. Ako zmeny v právnom poriadku akceptovali občania alebo podnikatelia, ako sú pripravené správne orgány a súdy alebo napríklad notári?

Naši klienti sa z prevažnej väčšiny svedomito pripravovali, v predstihu upravili svoje štandardné dokumenty, absolvovali školenia a nenechali sa novou úpravou zaskočiť. Naopak, vybrali si z nových možností to, čo potrebujú a čo im ich podnikanie uľahčí. Registračné súdy zvládajú podľa mojich skúseností bez ďalšieho. Na súdoch všeobecne vnímam pozitívne aktívny prístup sudcov NS pri vytváraní výkladu nových noriem; na nižších súdoch zatiaľ nemožno pre prevažujúcu starú agendu hodnotiť. Notári, s ktorými spolupracujeme, sú tiež pripravení nielen teoreticky, ale aj prakticky čeliť novým problémom; evidentne ale viazne systém pre zápisy skutočností do obchodného registra notári.

Keby ste mali tú možnosť, bolo by niečo, čo by ste v novej právnej úprave ZOK zmenili?

Bolo by toho veľa, napr. objasnenie, za akých okolností (ne-)môže spoločník ručiť za dlhy upadnutej dcérskej spoločnosti, potvrdenie, že nie je potrebné vztiahnuť požiadavku NOZ na plnú moc vo forme notárskej zápisnice na zmluvné zastúpenie spoločníka na valnom zhromaždení alebo pri rozhodnutí jediného spoločníka, a tak by bolo možné pokračovať výrazne za rozsah tohto rozhovoru.

Ďakujem vám za rozhovor.